Otázka na Rádio Jerevan: Čo je vrchol amaterizmu?
Odpoveď: Vedenie bratislavského letiska
"Ivan Trhlík bol dnes vymenovaný do funkcie s účinnosťou od 9. 2. 2013. Túto pozíciu bude zastávať do vymenovania nového predsedu predstavenstva, ktorý vzíde z výberového konania. To sa uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov," uviedol Kóňa. Spolu s Trhlíkom boli do predstavenstva vymenovaní ďalší členovia - Richard Pokorný a Oto Šinkovic. "Aj v ich prípade je poverenie dočasné až do výberového konania na funkcie členov predstavenstva," dodal Kóňa. (SME, piatok 8. 2. 2013)
"Povinnosťou ministra je riadiť svoj rezort čo najefektívnejšie. Preto sa akcionári rozhodli manažment, ktorý už nemal dôveru, vymeniť," uviedol pre agentúru SITA rezortný hovorca Martin Kóňa. (TV Noviny, nedeľa 17. 2. 2013)
Protežant
Syn Ing. Ota Šinkovica má 28 rokov. Jeho rodina pochádza z Banskej Bystrice. V detstve sa mu kvôli zdedenému krstnému menu vysmievali ako Otíkovi z filmu Vesničko má středisková. Navštevoval prestížne Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. Spomínajú si tu naňho ako na utiahnutého a svedomitého, i keď skôr priemerného žiaka. Šli mu najmä prírodné vedy, ale aj nemčina. Podľa svojho profesijného životopisu študoval v zahraničí na University of Luton, kde v roku 2009 získal bakalársky titul z oblasti internetového a elektronického obchodu. V štúdiu ďalej pokračoval na University of Bedfordshire, kde v roku 2010 získal vzdelanie v oblasti finančného a podnikového manažmentu.
Na deväť mesiacov sa v tom istom roku zamestnal ako asistent projektového manažéra v spoločnosti Energy Systems Group v Banskej Bystrici, špecializujúcej sa na energetické audity, kde sa venoval štúdii uskutočniteľnosti v oblasti geotermálnej energie. Dva a pol roka bol následne zamestnaný ako starší audítor v audítorskom tíme KPMG, kde sa prevažne venoval auditu finančných výkazov až do prudkého obratu, keď sa stal členom predstavenstva na Letisku M. R. Štefánika.
Oto Šinkovic má blízko k športu. Venuje sa mu, keď má čas, čo platí aj pre viacročný pobyt v zahraničí. Ešte počas práce pre KPMG reprezentoval spolu s kolegami v rokoch 2011 a 2012 svojho zamestnávateľa na Bratislavskom maratóne v štafete družstiev. V roku 2013, už ako člen predstavenstva bratislavského letiska, súťažil sám v polmaratóne. V tomto odvetví nedosahuje oslnivé výsledky, podstatnejšie je, že ho to baví.
Pán Šinkovic je fanúšikom moderných technológií. Zaujíma sa predovšetkým o výpočtovú techniku. Ako študent sa v roku 2009 takto vyjadroval na spotrebiteľskom fóre MacBook Pro 15 na tému matný verzus lesklý displej. Jeho slovenčina síce hapruje, ale čo už:
Oto Sinkovic, 11.08.2009 o 21:39
Osobne mam leskly display a vobec mi neprekaza. Neviem preco vsetci na to somru a su s tym nespokojny.
jano, 11.08.2009 o 22:08
@ Oto Sinkovic preco? lebo nie vsetci sa volaju Oto Sinkovic, jednoduche, nie?
Oto Sinkovic, 11.08.2009 o 23:13
@ Jano, ano suhlasim mas pointu ale vysvetli mi aka je nevyhoda lesklych diplajov. Ja osobne som zatial ani jednu nenasiel, pokila neplujes na obrazovku a niesi na priamom slnku fakt neviem preco by to malo niekomu vadit. 100 ludi 100 chuti – my 2 cents.
Glog, 12.08.2009 o 00:01
Jano: To bolo skvelé vysvetlenie! Bod pre Vás. :-D
pro, 12.08.2009 o 10:57
oto:ak pracujes s grafikou seriozne je vzdy lepsie mat matny display bez rusivych odleskov a trochu skreslenych farieb (su vyraznejsie)…ak pozeras filmy fotky web hrajes hry tak fajn…ja som zvyknuty na matny display
Oto Sinkovic, 12.08.2009 o 13:14
@pro – nevenujem sa grafike takze z tohto hladiska to neviem posudit a ano som casual user takze vacsinou sa venujem cinnostiam ktore si uviedol.
"Akí sú ľudia, taká je aj diskusia."
Karl Heinrich Marx
Trvalý pobyt má v luxusnej rodičovskej vile na rozľahlom pozemku pod Suchým vrchom nad Banskou Bystricou. Trochu gýčová stavba, sčasti krytá lesom, sa nachádza na konci súkromnej príjazdovej cesty v uzavretom komplexe lukratívnej časti Banskej Bystrice. O niečo väčšia vila oproti, ktorej majiteľ je zasväteným známy, je v predaji za 1 150 000 eur, čo je cena desiatich bežných banskobystrických domov.
 |
| Krstný otec |
Otec Ota Šinkovica, Ing. Oto Šinkovic, pôsobil od 90. rokov 20. storočia vo viacerých obchodných spoločnostiach, z ktorých časť je v likvidácii a niektoré majú daňové nedoplatky rádovo v státisícoch eur. Vďaka príchylnosti k HZDS pôsobil v rokoch 1995 – 1998 v štatutárnom orgáne Banky Slovakia, neskôr premenovanej na Privatbanku. Často podnikal s rodinou Medveďovcov, časom sa však stiahol do úzadia, aby si mohol užívať nadobudnutý majetok. Okrem úzkych obchodných a iných vzťahov spája rodiny Šinkovicovcov a Medveďovcov aj vzájomná dôvera či slabosť pre banskobystrickú lokalitu Radvaň. Obe rodiny dlhodobo patria medzi miestnu smotánku. To je viac ako žičlivé prostredie pre kariérny rast ich nastupujúcich generácií.
 |
| Jozef Medveď |
Dlhoročným obchodným súputníkom i susedom Ing. Ota Šinkovica je prof. Ing. Jozef Medveď , PhD., súčasný predseda predstavenstva Burzy cenných papierov v Bratislave. S Ing. Otom Šinkovicom spolu podnikali vo viacerých firmách, z ktorých najzaujímavejšie je ich spoločné pôsobenie ako štatutárov Banky Slovakia, neskoršej Privatbanky, v rokoch 1995 – 1998. Niekdajší minister životného prostredia za Smer z rokov 2009 – 2010, vymenovaný do funkcie po odvolaní ministrov za SNS, v letectve pôsobil v dozorných radách v rokoch 2002 – 2006 v Slovenských aerolíniách a v rokoch 2005 – 2006 v Letových prevádzkových službách. Nepretržite sa venuje akademickej činnosti. Profesor Medveď tiež externe pôsobí napríklad na neslávne známej Vysokej škole v Sládkovičove.
Keď ľudia v pozadí skupiny Slávia Capital hľadali vhodného adepta na členstvo v predstavenstve letiska v Bratislave, do hry vďaka kontaktom predchádzajúcej generácie vstúpili aj mladí Šinkovicovci. Vhodnejšm ako jeho brat sa napokon zdal byť Oto, aj preto, lebo už niekoľko rokov býval v Bratislave.
 |
| Tragické udalosti nanešťastie neobchádzajú nikoho |
Po príchode na bratislavské letisko Oto Šinkovic okrem pozície člena predstavenstva zaujal miesto poradcu výkonného riaditeľa pre financie. V súčasnosti zastáva lepšie znejúcu funkciu výkonného riaditeľa pre financie. Po nástupe presmeroval finančné toky tým správnym smerom. Aj keď k audítorstvu majú Šinkovicovci blízko, riadiť finančný chod podniku s ročným obratom v desiatkach miliónov eur tak, aby boli spokojní tí, ktorí vyžadujú vďačnosť na jednej strane, ako aj on sám so svojou prácou na strane druhej, je niečo úplne iné. Trochu nad jeho sily.
 |
| Jozef Medveď ako minister životného prostredia |
Vo svojej novej práci a dovtedy nevídanej zodpovednosti adekvátne nedokáže bez predchádzajúcej praxe rozlíšiť medzi tým, čo je a čo nie je dôležité. Ako posledný schvaľuje opodstatnenosť výdavkov letiska zo stránky režijných nákladov. Častokrát sa stáva, že zamietne preplatiť, a tým pádom aj obstarať niečo, čo je nevyhnutné, a dá prednosť čomusi, čo môže pokojne počkať. Samozrejme, je v nezávideniahodnej pozícii v tom, že jeho hlavnou úlohou je mať pod kontrolou toky peňazí, ktorých je beztak málo. Veľkou nevýhodou pre neho je skutočnosť, že o letectve nevie zhola nič, a tak sa musí spoliehať na intuíciu. Zradila ho najnovšie napríklad pri odmietnutí povinného školenia na zabezpečenie odstránenia námrazy z lietadiel, čo je bežný servis, má svoje opodstatnenie a najmä, ako súčasť predodletovej prípravy lietadiel súvisí s bezpečnosťou letu. Odôvodnil to tým, že na letisko takej veľkosti ako Bratislava netreba školiť podľa neho toľko ľudí, aby mali certifikát všetci, ktorí ho k práci potrebujú. Otec naňho môže byť hrdý. Toto rozhodnutie vyvolalo v odborných kruhoch zhrozenie, preto je teraz Oto Šinkovic pod tlakom toto školenie povoliť. Je len na ňom, či svoje predchádzajúce rozhodnutie prehodnotí.
Diletant
Je žiarivým príkladom toho, že vo veci sa netreba vyznať, len poznať správnych ľudí. Jeho kariéra zaznamenala raketový štart až príchodom na pološtátne bratislavské letisko. 27-ročný Richard Pokorný je historicky najmladším členom tamojšieho predstavenstva.
Milé, ale trochu svojhlavé dieťa tak trochu búrlivú a problémovú pubertu prežilo vďaka rodinnej podpore. Nikdy nevynechal príležitosť zabaviť sa. Niečo z toho ho baví dodnes. Po ukončení štúdia v jednom z bratislavských gymnázií sa dostal na Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 2012. Za svoju záverečnú prácu získal druhé miesto v súťaži o Vontoblovu cenu, honorované finančnou odmenou 330 eur.
 |
| Ing. Richard Pokorný |
Od 6. 9. 2012 do 10. 1. 2013 bol členom dozornej rady akciovej spoločnosti MiddleCap Investments, kde ho nahradil Martin Proksa a do podnikania ktorej bol v tom čase zainteresovaný aj Matúš Výboh. Skupina MiddleCap je v súčasnosti investorom projektu prestavby bývalého bratislavského pivovaru Stein. Jeho domácim prostredím je však spoločnosť Richwell, ktorú založil 4. 10. 2011 a kde bol od tohto dátumu až do 21. 2. 2013 konateľom. Spoločnosť po ňom prevzala pani Jolana Pokorná. Členom predstavenstva Letiska Bratislava je od 9. 2. 2013.
 |
| Matúš Výboh |
"V najvyššej dopravnej lige sa presadil aj ďalší hráč z MiddleCap Partners. Čerstvý absolvent vysokej školy Richard Pokorný sa v úvode tohto roka stal členom predstavenstva bratislavského Letiska M. R. Štefánika. Letisko svoj výber zdôvodňuje aj tým, že bol šikovný študent. „Jeho diplomová práca bola zaradená do Zlatého fondu ekonomickej literatúry Ekonomickej univerzity v Bratislave,“ zdôvodnila nomináciu hovorkyňa letiska Dana Madunická. Kedy školu absolvoval a koľko má R. Pokorný rokov, už neprezradila. Podľa stránky Obchodnej fakulty sa diplomovka autora s menom R. Pokorný umiestnila na druhom mieste vo vlaňajšej ročníkovej súťaži." (TREND, 26. 9. 2013)
To vážne, pani hovorkyňa? Naozaj stačí len byť jedným z desiatok ocenených jednej z mnohých cien na jednej z tuctov fakúlt všetkých slovenských vysokých škôl na to, aby sa mladý človek stal štatutárom štátom ovládanej obchodnej spoločnosti so základným imaním takmer 300 miliónov eur? A čo tí, ktorí boli Vontoblovou cenou ohodnotení ako úspešnejší než pán Pokorný? Čo tí z predchádzajúcich ročníkov udeľovania tejto konkrétnej ceny? Nemali čas, neboli dostupní, alebo ich neoslovili iba preto, že nepoznali tých správnych ľudí, čo majú moc vymenúvať do predstavenstiev štátom ovládaných spoločností?
Aj keby diplomová práca jedného z tisícok absolventov slovenských univerzít bola naozaj skvostom ekonomickej literatúry, stačí iba tento fakt na to, aby svoju pracovnú dráhu nezačínal ako všetci ostatní bez praxe takpovediac od piky, ale naopak zhora?
Konškolákom pána Pokorného je Matúš Výboh, syn úspešného podnikateľa Miroslava Výboha. Obaja študovali na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave, aj keď nie v tom istom ročníku a nie ten istý odbor. V študijnom programe Zahraničnoobchodné podnikanie obhajoval v akademickom roku 2008/2009 záverečnú prácu s názvom Marketingový vstup podniku na zahraničné trhy so zameraním na licencie a franchising.
 |
| Laureáti Vontoblovej ceny za rok 2012 |
Ing. Richard Pokorný býva v petržalskom panelovom dome na Macharovej ulici číslo 3, kde stále sídli aj jeho niekdajšia firma Richwell. Jazdí na aute Mini Cooper. Nadšenie pre tento typ auta zdieľa napríklad s pornoproducentom Jurajom Vrzguľom. Na svoje pôvodné firemné auto bol tak zvyknutý, že si presadil jeho používanie aj v novej práci, veď nechať si preplácať pohonné látky je určite veľmi pohodlné. Nakoľko je tento typ motorového vozidla reprezentatívny, očividne nie je dôležité. Podľa toho, kde malé červené vozidlo zvykne v Bratislave a okolí parkovať, ľahko zistiť, ku komu má najmenej skúsený a najmladší člen bratislavského letiskového predstavenstva blízko.
Ing. Richard Pokorný - Dohoda o používaní súkromného motorového vozidla na pracovné cesty
Zvolením do funkcie člena predstavenstva letiskovej akciovej spoločnosti v Bratislave sa Richardovi Pokornému otvorili nové obzory. Letectvo je pre neho jedna veľká neznáma, ale s dravosťou sebe vlastnou sa v novej pozícii napriek tomu cíti ako ryba vo vode.
 |
| Richard Pokorný (druhý zľava) ešte ako vedúci odboru stratégie a rozvoja |
Po nástupe do novej práce sa stal vedúcim odboru stratégie a rozvoja. Na tejto pozícii vystriedal dlhoročného letiskového funkcionára a niekdajšieho riaditeľa bratislavského letiska Ing. Jaroslava Macha. Ambicióznemu mladíkovi, ktorý dovtedy nielenže nepôsobil na žiadnej riadiacej pozícii, ale ani neviedol ľudí, sa však začalo máliť. Aby jeho pozícia znela vznešenejšie, po zmene organizačnej štruktúry sa stal výkonným riaditeľom pre rozvoj a správu majetku. Paradoxne, alebo možno práve preto, z majetku prostredníctvom firemnej platobnej karty odkrajuje ako druhý v poradí najviac zo všetkých, ktorí touto vymoženosťou na letisku disponujú.
S najväčšou nevôľou prijíma jeho okolie príliš sebavedomé, arogantné a povýšenecké správanie. Spôsob, ako ich verejne prezentuje, je v predstavenstve letiska jedinečný. Miestami ho ťažko brať vážne aj na obchodných stretnutiach. Mútny pohľad, lesklé oči a obsedantno-kompulzívna porucha, prejavujúca sa tikom, aj to je Richard Pokorný.
Čudné spôsoby a osobnú diskvalifikáciu v očiach slušných ľudí prejavil aj pri prepúšťaní letiskových zamestnancov, na miesta ktorých následne dosadil svojich vlastných. Veta o tom, že "tu nie je priestor na sociálne cítenie" sa medzitým v slovenskom letectve rýchlo stala legendárnou. Na takého syna je matka určite pyšná.
"Láskavé slová môžu byť stručné a ľahko sa vyslovia, no ich ozveny sú nekonečné."
Matka Tereza
27-ročný Ing. Richard Pokorný a Oto Šinkovic, ktorý má 28 rokov, majú spolu s 51-ročným Ing. Ivanom Trhlíkom v priemere 35,33 rokov. Je úplne zjavné, kto v trojčlennom predstavenstve hrá prím a kto je do počtu.
Najefektívnejšie
Napriek tomu, že Oto Šinkovic a Richard Pokorný sú rozdielni vo svojom založení, schopnostiach a konaní, spája ich fakt, že sú rovesníci, čo sa zhodou okolností ocitli v rovnakej pozícii v tom istom čase.
Každý rodič má snahu dopriať svojmu potomstvu to najlepšie, umožniť mu všemožný rozvoj a pomôcť rozbehnúť profesijnú dráhu. Niekto má na to lepšie dispozície, niekto menej vhodné. Máloktorý rodič čo ako nadaného dieťaťa môže v tejto krajine dostať ho finančným darom na prestížnu domácu školu, či dovoliť si poslať ho bez štipendia študovať do zahraničia.
Ani vzdelanie však nie je zárukou budúceho úspechu mladých ľudí. Ich nezamestnanosť, na Slovensku až nezamestnateľnosť, je problémom v celej Európskej únii. Kým európska administratíva a národné vlády investujú do preklenovacieho riešenia tejto situácie stámilióny eur, v Slovenskej republike existuje na túto bolesť jedinečný recept.
Mladí ľudia, pochádzajúci zo solventných rodín, si po známosti môžu ľahko nájsť výbornú prácu aj bez patričného vzdelania, skúseností a predispozícií v štátom ovládaných podnikoch, ktoré sú v očiach ich rodičov očividne vhodné na to, aby v nich nadobudli prax a trénovali si svoje častokrát pofidérne zručnosti, ideálne k spokojnosti tých, čo ich do týchto podnikov dosadili. Presne tak, ako Oto Šinkovic a Richard Pokorný, ktorí si vylepšujú svoj životopis na úkor nielen svojich vrstovníkov, ale aj všetkých ostatných, čo takúto šancu nikdy nedostanú.
