Od prvého januára 2014 na bratislavskom letisku neplatí kolektívna zmluva medzi miestnou odborovou organizáciou a vedením letiska, ale ani kolektívna zmluva vyššieho stupňa medzi integrovaným odborovým zväzom a vládou. Komu to vyhovuje?
Bratislavské letisko je jedinou účastinnou spoločnosťou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, kde aktuálne neplatí kolektívna zmluva. Napriek existencii odborov sa tak stovky pracovníkov môžu spoliehať iba na základnú ochranu voči zamestnávateľovi, platí pre nich iba Zákonník práce. Aj v čisto súkromných spoločnostiach sú na tom zamestnanci lepšie. Napriek tomu sa to vedeniu letiska zdá zrejme málo.
Odmeny k jubileám dostávajú ročne stovky štátnych zamestnancov. Výška odmeny závisí od platu, najviac môžu zamestnanci dostať toľko, koľko mesačne zarobia v hrubom. Možnosť udeliť takúto odmenu dáva zákon o štátnej službe a o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme má na ňu nárok zamestnanec, ktorý dosiahol 50 rokov. Táto odmena síce zo zákona nie je nárokovateľná, ale väčšina inštitúcií ju má v kolektívnych zmluvách, a tak odmeny vyplácať musia. Jubilejné odmeny by chcelo zrušiť bratislavské letisko. "Vedenie letiskovej spoločnosti zásadne nesúhlasí s vyplácaním takýchto odmien," hovorí riaditeľ Ivan Trhlík. Tvrdí však, že inú možnosť nemá, lebo je to povinné z kolektívnej zmluvy, ktorú podpísalo bývalé vedenie. Teraz rokuje o novej, ktorá má platiť od budúceho roka. (SME, streda 4. 9. 2013 20:27)
Vedenie bratislavského letiska nesúhlasí so súčasným vyplácaním týchto odmien. Terajšia kolektívna zmluva platí do konca roka a s odmenami ráta. Novú iniciovať nechcú, ak táto zanikne, odmeny prestanú vyplácať (SME, streda 11. 9. 2013 20:00)
Dve protichodné tvrdenia v priebehu týždňa. Riaditeľ letiska najprv o zmluve rokuje, neskôr však na letisku tvrdia, že jej účinnosť nechajú vypršať. Podľa všetkého naozaj novú kolektívnu zmluvu nechcú. Tým skôr, že o domnelých rokovaniach v závodnej odborovej organizácii nevedeli. Neuzavrieť kolektívnu zmluvu je v príkrom rozpore s vládnymi proklamáciami o právach zamestnancov a s deklarovaným sociálnym cítením jedinej vládnej strany.
Kameňom úrazu je rozpor medzi ideológiou a praxou. Cieľom úpravy pravidiel odmeňovania je odstrániť rozdiely medzi "zlými štátnymi úradníkmi" na úkor "obyčajných pracujúcich". Problémom však je to, že bratislavské letisko, podobne ako mnoho ďalších podnikov, nie je typickým úradom a samo sa navyše ani nepovažuje za štátny podnik. Nominanti Smeru-SD vo vedení letiska tak priamo útočia na tých ľudí, ktorých si Smer-SD predsavzal chrániť.
"Len srdcom vidí človek správne, to podstatné je očiam neviditeľné."
"Letisková spoločnosť BTS potvrdzuje, že bol dňa 7. 8. 2013 ukončený pracovný pomer s P. J. (zamestnannec letiskovej spoločnosti BTS a zároveň predseda odborovej organizácie), a to s okamžitou platnosťou, po udelení súhlasu odborovou organizáciou, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny," uviedla Dana Madunická z bratislavského letiska. (Topky, streda 11. 9. 2013 10:00)
Kto sa postaví proti, musí z kola von. Nech už je pravda o odchode odborového predáka akákoľvek, faktom zostáva, že jeho odstránenie letiskové odbory oslabil a na dlhú dobu znefunkčnil. Vedeniu letiska to umožnilo hrať mŕtveho chrobáka. Bod pre Ivana Trhlíka. Faktom však ostáva, že bývalý šéf odborov letisko žaluje a o svoju pravdu bojuje na súde.
Aj v mzdovej politike sa prejavila neschopnosť vrcholového vedenia letiska reagovať adekvátne, reflektovať požiadavky doby a napokon, aj politiky strany, ktorá ich dostala do funkcií. Manažment Ivana Trhlíka zrušil ako prežitok flexikonto fondu pracovného času zmenových zamestnancov, ktoré zaviedol manažment Zdenka Schramla, s odôvodnením, že tento spôsob je voči zamestnancom nepriateľský. Schizofrenicky sa riaditeľ Trhlík sústredil na zrušenie zamestnaneckých výhod v rámci kolektívnej zmluvy, vrátane navýšenia dovolenky o jeden týždeň, ktoré vďaka flexikontu zamestnanci využívali len zriedka. Namiesto efektívneho využívania existujúcej pracovnej sily počas silnejších a slabších období roka sa Ivan Trhlík rozhodol žnížiť počet svojich spolupracovníkov a najmä ich pripraviť aj o tie najdrobnejšie výhody.
Už počas letnej sezóny vedenie letiska v rozpore s vtedy ešte platnou kolektívnou zmluvou obralo časť svojich pracovníkov o niekoľkoeurový príplatok za manipuláciu s odpadovými látkami. O systémové riešenie určite nešlo a či tým letisko ušetrilo, je tiež sporné. Faktom ale je, že šlo o krok v rozpore so záväzným dokumentom.
Od prvého januára bude dostávať väčšina zamestnancov menej gastrolístkov. Pocítia to najmä zmenoví zamestnanci, pracujúci v denných a nočných zmenách, cez víkendy a sviatky. Všetci pracovníci totiž dostanú jeden gastrolístok na zmenu. Kým tím, čo pracujú osem a pol hodiny od pondelka do piatka, dostanú aj viac ako dvadsať gastrolístkov, zamestnanci pracujúci v dvanásťhodinových zmenách ich dostanú približne pätnásť mesačne. Opatrenia letiskového manažmentu tak najviac pocítia tí najzraniteľnejší.
"Morálka je dodržiavať právo. Pri zákonoch treba dodržiavať nielen písmená, ale aj ducha."
V roku 2012 pracovalo pre letisko v priemere 603 zamestnancov, z toho iba 11% v administratíve. Zvyšok tvorili zamestnanci zabezpečujúci chod letiska, väčšina z nich ako bežní, teda nie riadaci pracovníci. Práve títo sú krvným obehom letiska a bez nich by nemohlo existovať. A práve títo ľudia, ktorých je väčšina, majú oveľa nižší plat ako uvádzaný priemer. Z toho je jasné, ktoré pracovné pozície tento priemer zvyšujú.
Bývalí pracovníci košického letiska, ktorí z nejakého dôvodu odišli do Bratislavy a našli si prácu na letisku, boli veľmi prekvapení, že v Bratislave zarábali v rovnakých pracovných pozíciách o približne o sto eur menej ako v Košiciach. Keďže náklady na život v hlavnom meste sú vyššie, všetci časom z letiska odišli, keď si našli lepšie platenú prácu a iba krútili hlavami nad tým, ako je to možné.
Aj väčšina zamestnancov bratislavského letiska sa s tým potýka. Preto množstvo z nich býva na Záhorí či v Podunajsku, kde je bývanie a celkovo životné náklady cenovo dostupnejšie. Svoju prácu napriek tomu majú radi a nezriedka desiatky rokov praxe v úzkoprofilovom odvetví im nedávajú na výber hľadať uplatnenie inde. Pohár trpezlivosti však občas pretečie.
Len z oduševnenosti sa žiť nedá. Obyčajní zamestnanci bratislavského letiska sú naučení žiť skromne. V rokoch 1991 až 2004 mali prísne tabuľkové platy príspevkovej organizácie. Postupne od roku 2004 bolo najprv treba novú akciovú spoločnosť ozdraviť, následne investovať do jej inventára, aby stíhala reagovať na rastúce prepravné výkony aspoň so cťou. Ešte neskôr bolo treba investovať do vybavenia budov a následne do nového terminálu. To už prišla kríza. Vo všetkých etapách sa zamestnanci museli uskromniť, lebo vždy bolo treba niečo riešiť, alebo hasiť. Účty však musia platiť všetci.
Na bratislavskom letisku sa včera začala štrajková pohotovosť. Asi 600 zamestnancov chce ňou dosiahnuť zvýšenie platov a zlepšenie pracovných podmienok. "Nástupný plat je 420 eur, čo je menej ako bratislavský priemer, pritom ide o zamestnancov bezpečnosti,ktorí majú obrovskú zodpovednosť," tvrdí pre Nový čas jeden zo zamestnancov letiska. "V čistom dostávame ani nie 500 eur. Cítiť tu nespokojnosť, nejednajú s nami fér," tvrdí ďalší z pracovníkov. (Nový čas, utorok 12. 4. 2011)
"Človek sa musí brániť proti zlu, na ktoré stačí."
Maroš Jančula: "A koľko zarábam? Je to 2400 eur. To je riaditeľský plat, potom mám ešte 1600 eur ako člen predstavenstva. Takže spolu nejakých 4000 eur. Oproti mojim kolegom na iných letiskách v zahraničí, ktoré sú veľkostne menšie, je to násobne menej." (SME, pondelok 7. 2. 2011)
Platy členov predstavenstva, ako aj plat riaditeľa upravuje interný dokument letiskovej spoločnosti, ktorý v zmysle jej stanov schvaľuje valné zhromaždenie. Koľko zarába Ivan Trhlík a jeho dvaja súputníci z predstavenstva?
V roku 2006, keď bola na spadnutie privatizácia letiska v Bratislave, veľká väčšina ľudí z leteckého prostredia dala v parlamentných voľbách hlas Smeru. Zamestnanci samotného letiska sa báli o živobytie, tí ostatní o zmenu pomerov. Strach, že viedenské letisko po prevzatí toho bratislavského z neho urobí čisto nákladné letisko, bol priveľký. Nakoniec všetko dopadlo úplným zrušením privatizácie a napriek tomu, že mnohí by radi videli letisko v rukách druhého uchádzača, teda konzorcia na čele so spoločnosťou Abertis, letisko sa neprivatizovalo. V konečnom dôsledku sa ukázalo, že to bola škoda.
Dnes nominanti tej istej strany, v ktorej istoty pracovníci v letectve dúfali, ich o tieto istoty bez škrupulí oberajú. A nielen to. Letiskových zamestnancov sa snažia vykresliť ako akýchsi darmožráčov, ktorých nadštandardné pracovné podmienky môžu za stav, v akom sa letisko nachádza. Napľuť niekomu do tváre je jedna vec. Ale tvrdiť mu pritom s vážnou tvárou, že si za to môže sám, lebo dostal, čo chcel, je nonsens.
Ivan Trhlík je siedmym predsedom predstavenstva bratislavského letiska ako akciovej spoločnosti. Žiadny z jeho predchodcov, z ktorých traja boli tiež nominantmi strany Smer-SD, nesiahal na práva zamestnancov tak ako on. Vždy sa snažili mať s odborovu organizáciou korektné vzťahy, aj keď nutne dochádzali k treniciam. Na letisku v Bratislave tak historicky po prvý raz nie je platná kolektívna zmluva. Napriek tomu, že ministerstvo dopravy na letisko tlačí, aby ju konečne uzatvorilo, nič sa nedeje.
Niektorí podnikatelia sa k zamestnancom správajú zle, a tak u nich zostávajú len tí menej šikovní, ktorí si nevedia nájsť prácu inde. Keďže ide o ich vlastné podnikanie, dôsledky znášajú sami. Oveľa väčšia škoda nastane, ak o ich vlastné podnikanie nejde, ale napriek tomu sa tak v domnení beztrestnosti bez ohľadu na následky správajú. Ako Ivan Trhlík na bratislavskom letisku.
PIATOK, 27. DECEMBRA 2013, 10:34
Zavádzanie, klamstvo, alebo hlúposť?
Odmeny k jubileám dostávajú ročne stovky štátnych zamestnancov. Výška odmeny závisí od platu, najviac môžu zamestnanci dostať toľko, koľko mesačne zarobia v hrubom. Možnosť udeliť takúto odmenu dáva zákon o štátnej službe a o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme má na ňu nárok zamestnanec, ktorý dosiahol 50 rokov. Táto odmena síce zo zákona nie je nárokovateľná, ale väčšina inštitúcií ju má v kolektívnych zmluvách, a tak odmeny vyplácať musia. Jubilejné odmeny by chcelo zrušiť bratislavské letisko. "Vedenie letiskovej spoločnosti zásadne nesúhlasí s vyplácaním takýchto odmien," hovorí riaditeľ Ivan Trhlík. Tvrdí však, že inú možnosť nemá, lebo je to povinné z kolektívnej zmluvy, ktorú podpísalo bývalé vedenie. Teraz rokuje o novej, ktorá má platiť od budúceho roka. (SME, streda 4. 9. 2013 20:27)
Vedenie bratislavského letiska nesúhlasí so súčasným vyplácaním týchto odmien. Terajšia kolektívna zmluva platí do konca roka a s odmenami ráta. Novú iniciovať nechcú, ak táto zanikne, odmeny prestanú vyplácať (SME, streda 11. 9. 2013 20:00)
Dve protichodné tvrdenia v priebehu týždňa. Riaditeľ letiska najprv o zmluve rokuje, neskôr však na letisku tvrdia, že jej účinnosť nechajú vypršať. Podľa všetkého naozaj novú kolektívnu zmluvu nechcú. Tým skôr, že o domnelých rokovaniach v závodnej odborovej organizácii nevedeli. Neuzavrieť kolektívnu zmluvu je v príkrom rozpore s vládnymi proklamáciami o právach zamestnancov a s deklarovaným sociálnym cítením jedinej vládnej strany.
Kameňom úrazu je rozpor medzi ideológiou a praxou. Cieľom úpravy pravidiel odmeňovania je odstrániť rozdiely medzi "zlými štátnymi úradníkmi" na úkor "obyčajných pracujúcich". Problémom však je to, že bratislavské letisko, podobne ako mnoho ďalších podnikov, nie je typickým úradom a samo sa navyše ani nepovažuje za štátny podnik. Nominanti Smeru-SD vo vedení letiska tak priamo útočia na tých ľudí, ktorých si Smer-SD predsavzal chrániť.
"Len srdcom vidí človek správne, to podstatné je očiam neviditeľné."
Antoine de Saint-Exupéry
Vstupovať do boja s vlastnými zamestnancami je nesmierne nešťastné. Najmä, ak ich sa s nimi zaobchádza zle, pričom sú v tom úplne nevinne. Ivan Trhlík vytvoril mediálny dojem, že všetci pracovníci letiska majú nadštandardné pracovné podmienky a ich amorálny blahobyt treba obmedziť. Sledujúc svoje vlastné zámery, sústredil sa na toto posolstvo až tak, že ako hálka vo vetre menil svoje stanoviská, len aby z toho vyťažil čo najviac."Letisková spoločnosť BTS potvrdzuje, že bol dňa 7. 8. 2013 ukončený pracovný pomer s P. J. (zamestnannec letiskovej spoločnosti BTS a zároveň predseda odborovej organizácie), a to s okamžitou platnosťou, po udelení súhlasu odborovou organizáciou, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny," uviedla Dana Madunická z bratislavského letiska. (Topky, streda 11. 9. 2013 10:00)
Kto sa postaví proti, musí z kola von. Nech už je pravda o odchode odborového predáka akákoľvek, faktom zostáva, že jeho odstránenie letiskové odbory oslabil a na dlhú dobu znefunkčnil. Vedeniu letiska to umožnilo hrať mŕtveho chrobáka. Bod pre Ivana Trhlíka. Faktom však ostáva, že bývalý šéf odborov letisko žaluje a o svoju pravdu bojuje na súde.
Keď sociálna politika vykorisťuje
Aj v mzdovej politike sa prejavila neschopnosť vrcholového vedenia letiska reagovať adekvátne, reflektovať požiadavky doby a napokon, aj politiky strany, ktorá ich dostala do funkcií. Manažment Ivana Trhlíka zrušil ako prežitok flexikonto fondu pracovného času zmenových zamestnancov, ktoré zaviedol manažment Zdenka Schramla, s odôvodnením, že tento spôsob je voči zamestnancom nepriateľský. Schizofrenicky sa riaditeľ Trhlík sústredil na zrušenie zamestnaneckých výhod v rámci kolektívnej zmluvy, vrátane navýšenia dovolenky o jeden týždeň, ktoré vďaka flexikontu zamestnanci využívali len zriedka. Namiesto efektívneho využívania existujúcej pracovnej sily počas silnejších a slabších období roka sa Ivan Trhlík rozhodol žnížiť počet svojich spolupracovníkov a najmä ich pripraviť aj o tie najdrobnejšie výhody.
Už počas letnej sezóny vedenie letiska v rozpore s vtedy ešte platnou kolektívnou zmluvou obralo časť svojich pracovníkov o niekoľkoeurový príplatok za manipuláciu s odpadovými látkami. O systémové riešenie určite nešlo a či tým letisko ušetrilo, je tiež sporné. Faktom ale je, že šlo o krok v rozpore so záväzným dokumentom.
Od prvého januára bude dostávať väčšina zamestnancov menej gastrolístkov. Pocítia to najmä zmenoví zamestnanci, pracujúci v denných a nočných zmenách, cez víkendy a sviatky. Všetci pracovníci totiž dostanú jeden gastrolístok na zmenu. Kým tím, čo pracujú osem a pol hodiny od pondelka do piatka, dostanú aj viac ako dvadsať gastrolístkov, zamestnanci pracujúci v dvanásťhodinových zmenách ich dostanú približne pätnásť mesačne. Opatrenia letiskového manažmentu tak najviac pocítia tí najzraniteľnejší.
"Morálka je dodržiavať právo. Pri zákonoch treba dodržiavať nielen písmená, ale aj ducha."
Karel Schwarzenberg
Ivan Trhlík: "Za rok 2012 bol priemerný hrubý mesačný príjem 933,98 eur. Zamestnanci majú na základe kolektívnej zmluvy komfortné pracovné podmienky. Len 37,5-hodinový pracovný týždeň a jeden týždeň dovolenky navyše." (Nový čas, sobota 3. 8. 2013 09:30)V roku 2012 pracovalo pre letisko v priemere 603 zamestnancov, z toho iba 11% v administratíve. Zvyšok tvorili zamestnanci zabezpečujúci chod letiska, väčšina z nich ako bežní, teda nie riadaci pracovníci. Práve títo sú krvným obehom letiska a bez nich by nemohlo existovať. A práve títo ľudia, ktorých je väčšina, majú oveľa nižší plat ako uvádzaný priemer. Z toho je jasné, ktoré pracovné pozície tento priemer zvyšujú.
Bývalí pracovníci košického letiska, ktorí z nejakého dôvodu odišli do Bratislavy a našli si prácu na letisku, boli veľmi prekvapení, že v Bratislave zarábali v rovnakých pracovných pozíciách o približne o sto eur menej ako v Košiciach. Keďže náklady na život v hlavnom meste sú vyššie, všetci časom z letiska odišli, keď si našli lepšie platenú prácu a iba krútili hlavami nad tým, ako je to možné.
Aj väčšina zamestnancov bratislavského letiska sa s tým potýka. Preto množstvo z nich býva na Záhorí či v Podunajsku, kde je bývanie a celkovo životné náklady cenovo dostupnejšie. Svoju prácu napriek tomu majú radi a nezriedka desiatky rokov praxe v úzkoprofilovom odvetví im nedávajú na výber hľadať uplatnenie inde. Pohár trpezlivosti však občas pretečie.
Len z oduševnenosti sa žiť nedá. Obyčajní zamestnanci bratislavského letiska sú naučení žiť skromne. V rokoch 1991 až 2004 mali prísne tabuľkové platy príspevkovej organizácie. Postupne od roku 2004 bolo najprv treba novú akciovú spoločnosť ozdraviť, následne investovať do jej inventára, aby stíhala reagovať na rastúce prepravné výkony aspoň so cťou. Ešte neskôr bolo treba investovať do vybavenia budov a následne do nového terminálu. To už prišla kríza. Vo všetkých etapách sa zamestnanci museli uskromniť, lebo vždy bolo treba niečo riešiť, alebo hasiť. Účty však musia platiť všetci.
Na bratislavskom letisku sa včera začala štrajková pohotovosť. Asi 600 zamestnancov chce ňou dosiahnuť zvýšenie platov a zlepšenie pracovných podmienok. "Nástupný plat je 420 eur, čo je menej ako bratislavský priemer, pritom ide o zamestnancov bezpečnosti,ktorí majú obrovskú zodpovednosť," tvrdí pre Nový čas jeden zo zamestnancov letiska. "V čistom dostávame ani nie 500 eur. Cítiť tu nespokojnosť, nejednajú s nami fér," tvrdí ďalší z pracovníkov. (Nový čas, utorok 12. 4. 2011)
"Človek sa musí brániť proti zlu, na ktoré stačí."
Jan Palach
V roku 2011 bola priemerná mzda na letisku zaokrúhlene 913 eur, rok predtým 853. O koľko sa asi mohla zvýšiť do roku 2012 mzda tým, čo v roku 2011 zarábali v čistom ledva 500 eur, keď hrubý priemer stúpol o 20 eur za rok, respektíve o 80 eur za dva?Maroš Jančula: "A koľko zarábam? Je to 2400 eur. To je riaditeľský plat, potom mám ešte 1600 eur ako člen predstavenstva. Takže spolu nejakých 4000 eur. Oproti mojim kolegom na iných letiskách v zahraničí, ktoré sú veľkostne menšie, je to násobne menej." (SME, pondelok 7. 2. 2011)
Platy členov predstavenstva, ako aj plat riaditeľa upravuje interný dokument letiskovej spoločnosti, ktorý v zmysle jej stanov schvaľuje valné zhromaždenie. Koľko zarába Ivan Trhlík a jeho dvaja súputníci z predstavenstva?
Istoty v praxi
V roku 2006, keď bola na spadnutie privatizácia letiska v Bratislave, veľká väčšina ľudí z leteckého prostredia dala v parlamentných voľbách hlas Smeru. Zamestnanci samotného letiska sa báli o živobytie, tí ostatní o zmenu pomerov. Strach, že viedenské letisko po prevzatí toho bratislavského z neho urobí čisto nákladné letisko, bol priveľký. Nakoniec všetko dopadlo úplným zrušením privatizácie a napriek tomu, že mnohí by radi videli letisko v rukách druhého uchádzača, teda konzorcia na čele so spoločnosťou Abertis, letisko sa neprivatizovalo. V konečnom dôsledku sa ukázalo, že to bola škoda.
Dnes nominanti tej istej strany, v ktorej istoty pracovníci v letectve dúfali, ich o tieto istoty bez škrupulí oberajú. A nielen to. Letiskových zamestnancov sa snažia vykresliť ako akýchsi darmožráčov, ktorých nadštandardné pracovné podmienky môžu za stav, v akom sa letisko nachádza. Napľuť niekomu do tváre je jedna vec. Ale tvrdiť mu pritom s vážnou tvárou, že si za to môže sám, lebo dostal, čo chcel, je nonsens.
Ivan Trhlík je siedmym predsedom predstavenstva bratislavského letiska ako akciovej spoločnosti. Žiadny z jeho predchodcov, z ktorých traja boli tiež nominantmi strany Smer-SD, nesiahal na práva zamestnancov tak ako on. Vždy sa snažili mať s odborovu organizáciou korektné vzťahy, aj keď nutne dochádzali k treniciam. Na letisku v Bratislave tak historicky po prvý raz nie je platná kolektívna zmluva. Napriek tomu, že ministerstvo dopravy na letisko tlačí, aby ju konečne uzatvorilo, nič sa nedeje.
"Morálka národa a charakter ľudí sa podobajú zubom. Čím sú skazenejšie, tým viac to bolí, keď sa ich niekto dotkne."
George Bernard Shaw
 |
| Ivan Trhlík má na úsmev veľa dôvodov. Vie prečo |
Niektorí podnikatelia sa k zamestnancom správajú zle, a tak u nich zostávajú len tí menej šikovní, ktorí si nevedia nájsť prácu inde. Keďže ide o ich vlastné podnikanie, dôsledky znášajú sami. Oveľa väčšia škoda nastane, ak o ich vlastné podnikanie nejde, ale napriek tomu sa tak v domnení beztrestnosti bez ohľadu na následky správajú. Ako Ivan Trhlík na bratislavskom letisku.
PIATOK, 27. DECEMBRA 2013, 10:34
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára